Aktuality
Aktuality pre obec
Dnes 1. novembra sme si pripomenuli Sviatok všetkých svätých, druhý november patrí Pamiatke zosnulých. A hoci oba sviatky ľuďom často splývajú do jedného, ide o dve rôzne udalosti. Oba sviatky sú dnes na Slovensku vnímané ako pripomenutie si zosnulých predkov. Obdobie na prelome októbra a novembra sa označuje jednoducho ako dušičky.
Sviatok všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. novembra a považuje sa za deň pracovného voľna, v kostoloch si ho pripomína katolícka cirkev. Oslavuje sa život tých, ktorých vyhlásila za svätých za ich neochvejnú vieru a kresťanské skutky. Pamiatka zosnulých potom patrí všetkým, ktorí už nie sú na tomto svete, no žijú v srdciach svojich príbuzných, priateľov či známych.
Keď sa skončil ich život, aj oni akoby odleteli, podobne ako lístie padajúce zo stromov. Spadnutý list je ako ukončený život. Napriek tomu, že lístie na jar opäť narastie a medzi nami pribudnú novonarodení, tí, čo už opustili pozemský život, sa už nikdy nevrátia. Zostáva nám iba spomienka na ich dobré skutky, dobré rady, príklad života. Nastal čas, keď viac ako inokedy myslíme v modlitbách na našich drahých zosnulých a prosíme za spásu ich duší. Vždy, keď strácame milovanú osobu, a stojíme nad hrobom či pri cintorínskom kríži, uvedomujeme si vlastnú zraniteľnosť. Vtedy si v mysli preberáme, ako konáme vo svojom živote. Čo by sme mohli urobiť lepšie, a v čom by sme sa mali úplne zmeniť. Uvedomujeme si, že máme ešte čas. Ale koľko? Možno rok, mesiac, týždeň či deň a možno už iba hodinu. Máme čas, ktorý nám dáva vzkriesený a oslávený Pán, aby sme sa stihli pripraviť, aby sme mu – keď príde naša jeseň – mohli odovzdať zdravú a hojnú úrodu, dobré skutky, ktoré majú hodnotu pre večnosť.
V našej farnosti sme sa zišli aj tohto roku pri hlavnom kríži na cintoríne, kde za účasti o. Jozefa, správcu farnosti Milpoš bola o 10:30 hod. odslúžená panychída s čítaním hramot. V chráme potom pokračovala sv. liturgia za zosnulých, s povzbudením k modlitbe za zosnulých pre všetky duše v očistci, ktoré môžu získať odpustky. Prostredníctvom odpustkov, duchovného daru posielaného zosnulým, sa duše v očistci oslobodzujú od dôsledkov hriechov, ktoré spáchali počas pozemského života. Veriaci sa prichádzajú modliť k hrobom, lebo je to okrem spovede, modlitby a svätého prijímania jedna z možných podmienok na získanie odpustkov.
Vieme, že Pán nežiada od nás veľa. Možno len trochu viac ochoty, lásky a trpezlivosti. Nechce, aby sme premárnili svoj život na zemi, ale aby sme si vážili každý nový deň a uskutočňovali jeho príkaz lásky. Preto ho prosme aj v tieto dni, aby naplnil naše srdcia novou nádejou a láskou a dal nám odvahu, aby sme s pokorou a odovzdanosťou prijímali životné skúšky, a tak boli pripravení, keď nás k sebe povolá.
Aby spomienky nezhasli
Slnovrat – Konečná
Zdroj: internet
Jeff
Druhý augustový deň bol pre našu obec výnimočný. Zavítalo k nám totiž Rádio Regina a v priamom prenose odvysielalo reláciu Regina v regióne v šarišskom nárečí. Moderátorke Ivete Vaculovej sa pri mikrofóne vystriedalo viacero hostí – obyvateľov obce Milpoš, ktorí jej priblížili históriu, tradície a všetko, čo súvisí s našou obcou.
Ako prvý začal svoje rozprávanie o obci, starosta obce Milpoš, Ladislav Rabatin. Po ňom sa pri mikrofóne vystriedali všetci vedúci folklórnych skupín – Milpošan, Milpošanka a Čatinka. Tieto súbory spestrili vysielanie aj svojim spevom. Históriu našej obce priblížil Mikuláš Adzima a veľmi obohacujúcim pre nás všetkých bolo aj rozprávanie pani Kataríny Petrušovej, ktorá svoj vstup ukončila veľkým želaním, aby ľudia a deti nikdy nezažili hlad tak ako ho v minulosti zažívala ona a jej rovesníci. Veľká časť programu patrila folkóru, a preto sme nemohli zabudnúť na pani Máriu Hlopkovú – autorku milpošského kroja. Ako ďalšiu Iveta Vaculová vyspovedala aj Emíliu Bučinovú – rodáčku z Milpoša, milovníčku folklóru s krásnym hlasom. Záver relácie patril Jánovi Figurovi, rezbárovi a autorovi snehových sôch, ktoré v zimnom období tešia najmä našich najmladších obyvateľov.
Relácia mala veľký úspech, množstvo Milpošanov si osobne prišlo pozrieť nahrávanie v priamom prenose. Zvukári aj samotná moderátorka boli nadšení z našej obce a zhodli sme sa na tom, že „ozdaj ne posledni raz sme še vidzeli a čuli v Regine.“ Milá Regina, dovidenia čoskoro.
Marcela Pillárová
Zvukový záznam z priameho prenosu relácie Regina v regióne – Milpoš
V nedeľu, 2.júla, sme v našej farnosti slávili odpustovú slávnosť na sviatok svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla, patrónov nášho chrámu.
Slávnosti predchádzala aj krátka duchovná príprava, ktorá začala už v piatok. V homílii sa na sv.liturgii prihovoril o.Jozef Maretta. Pozval nás uvedomiť si, ze Boh s každým z nás počíta, napriek našej nedokonalosti a hriešnosti, práve tak, ako rátal s Petrom a Pavlom. Po liturgii nasledovala obohacujúca prednáška na tému „Diabol kradne maličkých.“
Mnohí sme mali možnosť využiť počas týchto dní aj prijatie Sviatosti zmierenia a pripravení vstúpiť do slávenia, ktoré začalo už v sobotu podvečer Veľkou večierňou.
Hlavným celebrantom a kazateľom odpustovej svätej liturgie bol o.Rastislav Baka. Eucharistiu slávil spolu s o.Jozefom Špesom a o.Jozefom Kandráčom, novým správcom rímskokatolíckej filiálky Milpoš. Otec Baka nás v homílii povzbudil znova uveriť pravému Bohu, ktorý jediný dáva nášmu životu správny smer a nechce, aby sme skončili v špine nášho hriechu. Pozval k oslave Nebeského Otca každodennými drobnými skutkami i spevom na sv.liturgiách. Na tej dnešnej, slávnostnej, sa do spevu radostne zapojili aj starší zakladatelia Zboru sv.apoštolov Petra a Pavla a spolu s mládežou vytvorili kantorovaním a piesňami naozaj oslavnú atmosféru.
Ďakujeme za požehnaný čas v spoločenstve našej farnosti, o.Jozefovi a všetkým slúžiacim a posluhujúcim za prípravu tohto krásneho dňa.
SLAVA ISUSU CHRISTU!
Veronika Andraščíková
Prvá júnová nedeľa bola pre gréckokatolíkov v našej farnosti výnimočná. 4.6.2023 totiž Elenka, Noemi, Damián, René a František pristúpili prvýkrát k prvej svätej spovedi. Príprava na tento veľký deň začala už pred niekoľkými mesiacmi. Na celú prípravu dohliadal duchovný farnosti, o. Jozef Špes. Venoval sa nielen deťom, ale počas obdobia príprav navštívil aj rodiny týchto detí. Motivoval aj nás, rodičov, aby sme boli vzorom pre naše deti, pravidelne pristupovali k sviatostiam, lebo živý príklad rodičov je veľmi dôležitý pri ich kresťanskom formovaní. Svätá liturgia počas ktorej naše deti prijali prvýkrát sviatosť
zmierenia a s čistým srdcom prijali Ježiša, bola nádherným spoločne stráveným časom, pretože ako hovorí pápež František:
„ Eucharistia nás robí silnými, aby sme prinášali ovocie dobrých skutkov a žili ako praví kresťania.“ A toto je vrúcnym želaním nás, rodičov,aby z týchto detí vyrástli praví kresťania prinášajúci duchovné ovocie.
Marcela Pillárová
Večery na dedine mali svoje čaro. Ako deti sme sedávali na bukoch, či jedliach uložených pri potoku, opretí o vŕby, aby sa neskotúľali do potoka. Tu prebiehali rozhovory na rôzne témy. Najčastejšie sme sa rozprávali o tom, ktorý rod je starší a ako sa dostal do Milpoša. S otvorenými ústami sme počúvali starých chlapov, keď nám rozprávali, ako to niekedy bolo a ako sa Milpoš rozširoval o nové priezviská. Zaujímavé boli výklady starcov o tom, ako sa kto dostal k svojmu priezvisku.
Začali sme výzvou: „No ujku, povice nám daco o…“ (tu sme si vybrali ťažké priezviská ako Cenker, Kapľafka, Balentovo, Petropetri, Pencak, Cuglévič atď.) No a ujko či dzedo začal: „Tak dzeci, s tima Cenkerovima to bulo tak: Na Milpošu bul dakedi panski majir a ket prestal vinášac, tak ho pán, volal sa Péči, predal. Kúpili ho ľudze spoza verchov – Hutňani, Piľar, Cenker, Legnavský. Dneška vám povim daco o Cenkerovich. Mi tu na Milpošu jim hvarime CENGERovo. Oni ku svojemu priezvisku prišli dávno, pradávno. Hvari še, že oni še priscahovali z Germanii – Nemecka a že jich bulo dzešec. Dzešec po nemecky še píše zehn, ale číta še cen a ger znamenalo, že prišli z Germanii -Nemecka. (pri spodobovaní sa g zmenilo na k, cen g-k er) Sameperše prišli do Venécii, to je časť Lukova, dze bula prvá skláreň a založili ju Taliani, pochádzajúci z Venézii a tich Nemcoch prijali jak odborníkoch na sklo.“
Moje bádanie potvrdilo existenciu sklární v Livovskej Hute. Píše sa o nej v Nových obzoroch, vydaných prešovským múzeom. Výskum na vlastnú päsť robil aj Anton Kyjovský a výsledky výskumu mi pred odchodom do večnosti odovzdal. Anton Kyjovský píše: „Venécia bola založená roku 1410, niekedy okolo roku 1601 sa tu datuje aj príchod sklárov do tejto oblasti. Sklo sa vyrába z kremenného piesku, ktorý sa taví pri teplote nad 1200° Celzia. Aby znížili teplotu tavenia pridávali k nemu potaš, ktorú získavali z popola, keďže kremenného piesku a stromov bolo v Čergovskom pohorí dostatok, tak sklárne fungovali. Keď sa vyčerpali suroviny a drevo, postupovalo sa ďalej do livovských hôr. Osade, ktorá pri sklárni vznikla, dali meno Livovská Huta, bolo to po roku 1683.“ Ako píše Anton Kyjovský, najprv sa tejto osade hovorilo Horný Livov, ďalej píše, že existuje dokument, ktorý posol menom Cenker nosil do Salanca (dnes Slanec), kde gróf Forgáč býval.
Pavlovič uvádza, že pri sčítaní ľudí v roku 1869 bývali v Livovskej Hute v dvoch domoch rodiny Czenker. V dome č.12 býval Jozef Cenker nar.1819 s manželkou Zuzanou z rodu Dančak, narodenou 1825. Bývali s nimi deti Michal 1851, Mária 1854, Zuzana 1858, Barbara 1863, Adam 1865, a Ján 1869.
V dome č. 15 býval Ján Cenker nar.1824 s manželkou Annou z rodu Šveda, narodenou 1830, mali deti Jána 1849, Štefana 1852, Bazila 1858, Michala 1863, Gustáva 1866 a Máriu 1869.
Na milpošskom cintoríne je náhrobný kameň na ktorom je tento nápis: „Tu s Bohom spočíva Michailova rodz. Anna Šveda, ktorá zomrela 2.marca 1922 ako 52 ročná. Postaviť dal jej muž Michal Cenker.“ Táto Anna sa musela narodiť v roku 1870, čo by zodpovedalo, že jej muž bol Michal z domu č.15, nar.1863.
Podľa sčítania ľudu z roku 1930, sa Cenkerovci prisťahovali do Milpoša v roku 1920. V tom čase mal ich dom č.4 a bývali tam tri rodiny:
- Michal, nar.1863, manželka Mária 1871
- druhú rodinu tvoril Michal, nar.1901 a Júlia rod. Dančaková z Livova, nar.1903 s deťmi: Ján, Peter, Mária, Jozef
- tretia rodina Mikuláš, nar.1907 a Anna rod. Chomová, tiež z Livova. Sňatok mali 19.VIII.1930. Ďalšie sčítanie bolo až v roku 1940.
Mikuláš Adzima
Na Veľký piatok 7.4.2023 sa mala v našej obci konať spoločná krížová cesta veriacich oboch obradov. Táto krížová cesta mala byť putovaním s Ježišom na jeho ceste na Golgotu. Kvôli nepriaznivému počasiu sa krížová cesta nakoniec uskutočnila v gréckokatolíckom chráme za hojnej účasti veriacich. Spoločne sme tak strávili čas s Ježišom a mohli sa započúvať do jednotlivých zastavení.
Krížovú cestu viedli obaja kňazi – o. Jozef Špes a o. Miroslav Turčík. Spoločnou modlitbou sme tak mohli znova prežiť najsilnejší kresťanský príbeh všetkých čias.
Spomínate si na zimnú súťaž, ktorú sme vyhlásili, keď napadalo množstvo snehu? Tak dnes Vám prinášame jej výhercov. Takmer celý február ste mohli naplno využiť svoju kreativitu a zapojiť sa do súťaže o najkreatívnejšiu snehovú postavu alebo snehuliaka. Svoje súťažné fotografie ste mohli posielať na mailovú adresu obce. Napriek nízkemu záujmu zo strany občanov sa našla jediná rodina v obci Milpoš, ktorá sa zapojila a poslala svojho snehového Olafa na stránku obce. Víťazom súťaže – teda jediným – sa stala rodina Petríková, č. d. 66. Od starostu obce a obecného zastupiteľstva dostali dňa 17.3.2023 diplom a vecné ceny za ich ochotu, kreativitu a čas, ktorý strávili pri tvorbe snehovej postavy.
Všetci im srdečne blahoželáme a tešíme sa 🙂 Veríme však, že o rok sa už zapoja viacerí občania obce Milpoš.
Júlia Straková
Video – Dobrá novina 2022
26. december v našej farnosti tradične patrí zvestovaniu Dobrej noviny. Tento rok to bol už 28. ročník, v ktorom meníme púšť na záhradu. Presnejšie, hlavným hrdinom tohto ročníka je trinásťročný siedmak na základnej škole v mestečku Barsaloi v centrálnej časti regiónu Samburu v Keni, ktorý sa volá Raila. Jeho rodičia boli súčasťou skupín, ktoré absolvovali tréning v organickom poľnohospodárstve a majú políčko v komunitnej záhrade. Raila chodí aj na environmentálny krúžok, kde sa učí viac o životnom prostredí. Jedného dňa, inšpirovaný tým čo videl a počul, začal sadiť stromy. Uvedomil si, že kvôli zhoršujúcemu sa suchu, potrebujú zeleniny v záhrade tieň a vlahu. Taktiež videl, že niektoré stromy môžu časom priniesť ďalšie jedlo vo forme ovocia. Stal sa z neho chlapec, ktorý sadí stromy. A nielen to, Raila by sa raz chcel stať farmárom, napriek tomu, že pochádza z pastierskej komunity.
Deti s veľkou ochotou, radosťou a láskou v srdci ohlasovali radostnú zvesť narodenia Ježiša. Ďakujeme všetkým mladým a deťom za ochotu pomôcť a zapojiť sa do Dobrej noviny, vedúcim skupiniek a v neposlednom rade všetkým Vám, ktorí ste nás prijali do svojich príbytkov a prispeli na veľké Božie dielo v Afrike. Spolu sme vyzbierali 1192 €.
Adriána Cenkerová
V týždni pred sviatkami narodenia Pána sa pracovníci našej farskej charity spolu s duchovným otcom Jozefom Špesom rozhodli pripraviť posedenie pre dôchodcov a všetkých, ktorí žijú osamote.
Na začiatku bola túžba po vytvorení spoločenstva, ktorá sa napokon pretavila do zorganizovania pekného večera. Nechýbali ochotní ľudia, bez ktorých by to nebolo možné. Obec poskytla priestory, pani kuchárka Magda Hrabčáková spolu s asistentkou Monikou Strakovou pripravili famóznu kapustnicu, ochotné dievčatá z cirkevného zboru obsluhovali, pani Božena Chovancová upiekla výborné kysnuté koláče a atmosféru dotvorila ŽSS Milpošanka spevom kolied.
V úvode stretnutia sa všetci spolu s o.Jozefom pomodlili Moleben pred narodením Krista, a potom sa už všetci v radosti zo spoločenstva mohli porozprávať, pozdieľať, dobre si zajesť i zaspievať. V závere si každý odniesol pekný darček, ktorý ručne vyrobila pani Tatiana Špesová.
Veríme, že si každý z tejto milej akcie odniesol povzbudenie a vedomie, že je milovaný a prijatý a s touto láskou v srdci radostne oslávi Kristovo narodenie.
CHRISTOS RAŽDAJETSJA! SLAVITE JEHO!
Veronika Andraščíková
Sviatok Svätého Mikuláša slávime 6. decembra a ako býva dobrým zvykom, dostaneme do čižiem sladkú odmenu. Samozrejme iba v prípade, že sme boli dobrí. Takéto je detské vnímanie tohto sviatku.
Patrocínium nad deťmi patrí práve sv. Mikulášovi, nečudo preto, že tento sviatok obľubujú predovšetkým ony. V našom chráme sa ich na slávnostnej svätej liturgii zišlo mnoho. O.Jozef však v homílii nezabudol zdôrazniť, že podstata sviatku dnešného svätca tkvie v dobročinnosti, dobrosrdečnosti, v živote viery s dôverným vzťahom s Bohom, takým ako ho mal sv.Mikuláš.
Spevom piesne „Ó, ktože ctí si Mikuláša…“ privítali svätého biskupa, ktorý naozaj prišiel! Všetkým nám znova pripomenul, ako je v nebi, pri Nebeskom Otcovi fajn. Deti mu plné očakávania a radosti zaspievali, čo vedeli a on ich s povzbudením a požehnaním obdaroval.
„Otče, arcipastier, Mikuláš, pros Krista Boha, aby spasil naše duše.“
Veronika Andraščíková
Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých si pripomíname storočia. V tieto dva dni je v krajinách s kresťanskou tradíciou zvykom nábožne navštíviť cintorín, zapáliť na hrobe sviečku, položiť kyticu či veniec a pomodliť sa za zosnulých rodinných príslušníkov a známych. Cintoríny sa skrášľujú kvetinovou výzdobou, na hroboch zahoria kahance spomienok. Pozostalí prichádzajú na cintoríny, aby si pri hroboch uctili pamiatku zosnulých príbuzných.
Správca farnosti v Milpoši o. Jozef Špes začal o 10:30 hod. panychídu pri hlavnom kríži na miestnom cintoríne. Toho roku to bolo aj s čítaním hramôt. V chráme potom pokračovala sv. liturgia za zosnulých.
Po skončení cirkevných obradov sa veriaci opäť rozišli po cintoríne a u mnohých nastala chvíľa, keď viac ako inokedy myslíme v modlitbách na našich drahých zosnulých a prosíme za spásu ich duší. Vždy, keď strácame milovanú osobu a stojíme nad hrobom, či pri cintorínskom kríži, uvedomujeme si vlastnú zraniteľnosť. Vtedy si v mysli preberáme, ako konáme vo svojom živote. Čo by sme mohli urobiť lepšie a v čom by sme sa mali úplne zmeniť. Uvedomujeme si, že máme ešte čas. Ale koľko? Možno rok, mesiac, týždeň či deň a možno už iba hodinu. Máme čas, ktorý nám dáva vzkriesený a oslávený Pán, aby sme sa stihli pripraviť, aby sme mu – keď príde naša jeseň – mohli odovzdať zdravú a hojnú úrodu, dobré skutky, ktoré majú hodnotu pre večnosť.
Slnovrat – Konečná – Video MP4
Jeff
Október. Jesenný mesiac, symbolizujúci jeseň života, mesiac, ktorý nás vyzýva viac premýšľať o vplyve starých rodičov na naše životy a na spoločnosť. V našej obci je už dobrým zvykom, že samospráva v tomto čase každoročne pripravuje stretnutie starších občanov, aby si uctila ich vek, prejavila im náklonnosť a poďakovala za prácu pre rodinu a našu obec. Nebolo tomu inak ani v sobotu 22. októbra 2022, keď sa po dvoch pandemických rokoch opäť zišli seniori našej obce v kultúrnom dome.
V úvode „Dňa úcty k starším“ sa seniorom prihovoril starosta obce Ladislav Rabatin, potom ich básničkami, pesničkami a tancom pozdravili žiaci našej materskej a základnej školy, a tiež detská spevácka skupina Čatinka. Kultúrny program pokračoval ďalej aj po chutnom obede. Pri káve a koláčiku si mohli pozvaní zaspievať známe ľudové piesne spolu s domácimi folklórnymi skupinami – Milpošankou a Milpošanom.
Ocenením pre všetkých účinkujúcich aj organizátorov bol nielen potlesk, ale aj úsmev na tvárach či slza dojatia v oku našich starých i prastarých rodičov.
V.Andraščíková
Krátke videá k akcii „Mesiac úcty k starším“ – klik na odkaz
2. Žiaci ZŠ – Šarišani jak še mace no no no…
Dňa 7. augusta 2022 sa po dvoch „pandemických“ rokoch v areáli obecného úradu v obci Lúčka konečne rozozvučali tóny gajdice, aby oznámili začiatok 37.ročníka folklórneho festivalu O gajdicu Andreja Mizeráka.
Festival sa od roku 1981 koná na počesť Andreja Mizeráka (nar. 1897 v Milpoši, od 10 rokov sa s rodinou prisťahoval do osady Potoky pri Lúčke) výrobcu a propagátora unikátneho pastierskeho hudobného nástroja gajdice.
Prítomných divákov a účinkujúcich privítal starosta obce Lúčka Vladimír Murcko. Moderovania sa výborne zhostili už osvedčený tandem Katka Birková, moderátorka folklórnej hitparády Kapura a Marek Kasina.
Festival má súťažný charakter. Súťažilo sa v štyroch kategóriách, a to: 1. kategória – deti, 2. kategória sólo, duo spev dospelých, 3. kategória – skupinový spev a 4. kategória – obradový folklór. Spolu sa predstavilo cez 250 účinkujúcich. Hosťom festivalu bol Folklórny súbor Dúbrava z Prešova.
Porota v zložení: predseda – PaedDr. Anna Derevjaníková, PhD. , členovia – Mgr. Ladislav Kišeľák, MBA a PaedDr. Ľubomír Šimčík, PhD. nemala ľahkú úlohu určiť poradie najúspešnejších interpretov v jednotlivých kategóriách.
Veľmi sa preto tešíme z úspechu našich účinkujúcich Milpošanov:
ŽSS MILPOŠANKA – 1.miesto (kategória skupinový spev)
ANDREA PETRUŠOVÁ – 2.miesto (kategória sólo a duo spev)
DSS ČATINKA – 3.miesto (detská kategória)
DAMIÁN PILLÁR – 2.miesto (detská kategória)
Bolo obohacujúce znovu zažiť festivalovú atmosféru, ktorá je v Lúčke vždy výborná a stretnúť sa pri dobrej hudbe v radosti zo spoločenstva starých aj nových známych. Tešíme sa opäť o rok!
Mgr. Veronika Andraščíková
V nedeľu, 26.júna, sme v našej farnosti slávili odpustovú slávnosť na sviatok svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla, patrónovnášho chrámu.
Slávnosti predchádzala aj krátka duchovná príprava, ktorá začala už v piatok. V homílii sa na sv.liturgii prihovoril o.Marek Varga, ktorý práve na sviatok Najsladšieho pána, Milujúceho ľudí, nazývaného aj sviatok Božského srdca, pozval k čistote našich sŕdc, k zaceleniu pukliny, ktorú v nich spôsobuje hriech. Mnohí sme tak mali možnosť využiť počas týchto dní aj prijatie Sviatosti zmierenia a pripravení vstúpiť do slávenia, ktoré začalo už v sobotu podvečer Veľkou večierňou.
Hlavným celebrantom a kazateľom odpustovej svätej liturgie bol o.Milan Kuzmiak. Eucharistiu slávil spolu s o.Jozefom Špesom a o.Miroslavom Turčíkom, správcom rímskokatolíckej filiálky Milpoš. V homílii zameral pozornosť na Cirkev. Povzbudil všetkých byť podľa vzoru našich patrónov, svätých apoštolov Petra a Pavla, živou a aktívnou súčasťou Cirkvi – vytváraním spoločenstva, službou, prijímaním a odovzdávaním Božieho slova.
Ďakujeme nebeskému Otcovi za dar viery a tento požehnaný čas prežitý v našej farskej rodine.
„Všade velebení apoštoli, vy ste plodonosné konáre, plné krásnych a zrelých
plodov, tých, čo nás napĺňajú šťastím a blaženosťou. Peter, skala viery a Pavol,
sláva Cirkvi, upevňujte stádo, ktoré ste získali svojou náukou.“ (z lítijnej slohy
sviatku).
Veronika Andraščíková
Každý deň v sebe ukrýva niečo krásne. Keď si to všimneme, uvidíme krásu celého nášho života. Jeden deň bol však pre niektoré deti ešte krajší. 19.jún 2022 v našej farnosti čakalo päť detí na svoj veľký deň. V hlavných úlohách boli prvoprijímajúce deti a samozrejme Ježiš. Boli krásni a s Ježišom v srdci ešte krajší. Tento deň je v očakávaní pekných zážitkov. Sviatočné dni zohrejú srdce i dušu človeka a zo spomienok na tieto dni žijeme v čase starostí, ktoré prináša bežný život. Prvé sv. prijímanie aj prvá sv. spoveď detí je dojemná. Otvárajú sa dvierka do duší, ich malé srdiečka silno ustráchane búšia a malé rúčky žmolia papieriky so starostlivo napísanými hriechmi.
Slávnostnú svätú liturgiu celebroval o. Jozef Špes. Prípravou detí na túto sviatosť sa venoval o. Jozef počas celého roka, za ktoré mu patrí veľká vďaka. Všetko bolo pekne nachystané, v srdciach detí po svätej spovedi upratané. Nechýbali pesničky v doprovode mládežníckeho zboru sv. apoštolov Petra a Pavla.
Na záver slávnosti nasledovalo poďakovanie detí o. Jozefovi. Potom ešte deti dostali na pamiatku malú spomienku aby nezabudli nikdy na to, aký vzácny dar cez o. Jozefa v tento deň prijali.
Po požehnaní nasledovalo fotografovanie sa detí so svojimi najbližšími.
Jeff
Keď Márie prišli včas ráno a kameň z hrobu našli odvalený, anjel im vyčítal: „Prečo hľadáte Boha, odetého večným svetlom, medzi mŕtvymi ako človeka. Pozrite si v hrobe plachty! Choďte a zvestujte svetu, že Pán vstal a smrť premohol, lebo je Syn Boží, ten, čo spasil ľudské pokolenie.“
(Utiereň vzkriesenia)
…po dvoch rokoch slávenia Veľkej noci v „online“ priestore sme konečne tento rok mohli včas ráno prísť sláviť vzkriesenie do chrámu plného ľudí. Utiereň vzkriesenia má nádherné texty a atmosféru upevnil dôstojný spev všetkých veriacich. CHRISTOS VOSKRESE sa ozývalo na všetky strany a vôňa kadidla sa šírila navôkol. Veď predsa:
Je vzkriesenia deň! Všetci radostne jasajme, druh druha objímajme, bratmi sa nazývajme. Pre Vzkriesenie odpusťme nepriateľom a takto zaspievajme:
KRISTUS SLÁVNE VSTAL ZMŔTVYCH, SMRŤOU SMRŤ PREMOHOL A TÝM, ČO SÚ V HROBOCH, ŽIVOT DAROVAL.
Veľkonočné sviatky sme teda tento rok prežili v tradičnom programe. Veriaci sa prichádzali stíšiť k Božiemu hrobu, pomodliť sa, poďakovať, poprosiť. Čítalo sa mnoho čítaní, slávili sa večierne s liturgiou sv. Bazila Veľkého, modlili sa utierne a kráľovské hodinky. Dvere chrámu boli otvorené pre každého človeka, kto túžil stráviť čas s Kristom.
Aj keď sa po Veľkej noci mnohí vrátime k svojmu bežnému životu, nezabudnime priniesť svetlo a radosť z Kristovho vzkriesenia aj tam – do všedných dní nášho života.
Júlia S.
Kreácie detského folkóru – DSS Čatinka v zlatom pásme.
Po dlhých dvoch covidových rokoch sa opäť všetko pomaly vracia do starých koľají. Vďaka uvoľneniu, ktoré nastalo, sme dostali pozvanie zúčastniť sa Kreácií detského folkóru – regionálneho kola celoslovenskej súťaže Vidiečanova Habovka. Konečne, 2.4.2022 v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, sme aj my mali možnosť zakúsiť, aké to je vystupovať na pódiu pred odbornou porotou, ktorej predsedal PaedDr. Ľubomír Šimčík,PhD. Na prehliadke, kde vystúpilo 28 súťažných čísel sa Milpoš nestratil a vo velikánskej konkurencii toho najlepšieho z okresov Prešov a Sabinov nás odborná porota zaradila k najlepším – do zlatého pásma. To už bola len čerešnička na torte tohto krásneho úsmevom, radosťou, spevom a hudbou nabitého dňa.
Celá Čatinka na toto vystúpenie išla s pokorou a jediným cieľom – učiť sa od starších a skúsenejších. A že sa k tomu podaril aj takýto úspech je pre nás všetkých motiváciou do ďalšej práce. Ďakujeme všetkým – úžasným deťom, ktoré to celé zvládli bravúrne a aj ich rodičom, ktorí sú nápomocní vo všetkom.
Sme zlatí a máme z toho radosť!
Marcela Pillárová
V Prvú pôstnu sobotu Veľkého pôstu je v centre pozornosti zázrak, ktorý sa udial asi päťdesiat rokov po smrti sv. Teodora Tiróna. V historickom čítaní o cisárovi Juliánovi a jeho ľstivej snahe poškvrniť kresťanský pôst. „Ale vševidiace Božie oko, prekazilo hriešnikovi jeho zlý úmysel s nami.“ Na Boží pokyn sa biskupovi Eudoxiovi zjavil svätý Teodor a prikázal mu, aby veriaci z trhu nič nekupovali a jedli kolivo – varenú pšenicu. Aby sa na tento zázrak nezabudlo, bola naň ustanovená pamiatka v Prvú pôstnu sobotu.
Na pamiatku a na div kolivy, ktorý urobil svätý veľkomučeník Teodor Tirón, sa v našom chráme v predvečer pamiatky, po zaambónnej modlitbe konalo požehnanie kolivy.
V našej farnosti je koliva umiestnená v strede chrámu. Po jej posvätení si ju ľudia naberajú do pohárov a odnášajú do svojich domácností pre seba a svojich najbližších.
Sv. Teodor neprestal ani po smrti byť vrúcnym orodovníkom kresťanov u Boha.
VIETE, ŽE…
Pšenica obsahuje bielkoviny (8 – 13 %), hrubú vlákninu (do 2 %) a vitamíny skupiny B, najmä tiamín, vitamín E, ako aj vápnik, železo, fosfor, draslík, horčík a zinok.
Med okrem toho obsahuje aj sodík, jód, meď a vitamíny B1, B2, B3, B5, B6, C, D, H, K, E a P. Navyše pôsobí protizápalovo.
Jeff
Používateľov dnes : 169
Tento rok : 70005
Celkom užívateľov : 180616
Náhľady dnes : 615
Celkom náhľady : 1100017
Kto je on-Line : 3Petra a Pavla v Milpoši
