www.milpos.sk
Dátum- čas

Menu
Kategórie článkov
Kalendár archívu článkov
marec 2024
Po Ut St Št Pi So Ne
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Panoráma obce

Informácie

Infórmacie pre našu obec

KLIK fotoalbum

          Medzinárodný deň detí (skr. MDD) je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne (ale nie všade) oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku (a v niektorých ďalších krajinách bývalého sovietskeho bloku) sa slávi od roku 1952.

          Aj naše deti v materskej škole oslávili tento krásny sviatok, presne 1. júna 2021. V telocvični ich čakal „Rozprávkový poklad“. Triedna učiteľka Monika im pripravila stanovištia s úlohami, ktoré museli spoločnými silami splniť. Ak úlohu splnili, získali žetón, ktorý sa následne prilepil k úlohám na plagáte. Podmienkou pre získanie pokladu bolo zozbierať všetky žetóny, t.j. splniť všetky úlohy.  Za pokriku  3 krát hurá, hurá, hurá, sme plnili úlohu za úlohou. Vyskúšali sme si rozprávkové hádanky, kde sme na základe úryvkov z textov museli zistiť názvy rozprávok. Precvičili sme si hlavičky matematickou úlohou, s drevenými kockami. Precvičili sme si zrak pri odkrývačke, kde sme hľadali rozprávkové postavy z rôznych rozprávok. Zaspievali sme si spoločne ľudovú pieseň- Po nábreží, koník beží. Vyskúšali sme si aj telesnú zdatnosť pri skákaní škôlky, či koordináciu zraku a rúk pri hádzaní loptičiek do lepkavej pavúčej siete. Skúšali sme svoju pozornosť a vytrvalosť pri skladaní lodičiek z papiera a nakoniec sme si spoločne zahrali hudobno-pohybovú hru: Hlava, ramená, kolená, palce.

          Celou škôlkou sa ozýval smiech, pokriky-  povzbudzovanie kamarátov pri plnení úloh sprevádzaných nadšením a dobrou náladou. Za odmenu získali zaslúžený „Rozprávkový poklad“ . Loptičky, medaily, diplomy, sladké balíčky ktoré im zakúpila pani riaditeľka Anička a jablkovú tortu s piškótami, ktorú im pripravila triedna učiteľka.  Následne sme sa z telocvične presunuli do triedy, kde im pani riaditeľka pripravila sladké pohostenie a džús.

          Chceme sa poďakovať vedeniu OcÚ v Milpoši za finančnú pomoc pri zakúpení balíčkov pre deti na MDD a taktiež pani kuchárke Orlovskej a pani upratovačke Cenkerovej, za ďalšie sladké balíčky, ktoré dostali deti pri obede zo školskej jedálne.

          Sme radi, že tento výnimočný deň sa našim „Veselým lienkam“ tak páčil a veríme, že na budúci rok si opäť zopakujeme tento sviatok už aj s našimi kamarátmi zo ZŠ.

 

  1. uč. Karnišová

          Po tatárskom spustošení časti kráľovstva v roku 1241 sa počet obyvateľstva znížil na toľko, že kráľ sa rozhodol doplniť vyplienené územia novým obyvateľstvom. Vykonal to tak, že do krajiny povolal hostí, ktorým pridelil určité privilégia. Kým domáce obyvateľstvo ostalo pri starých nevoľníckych formách života, povolaným hosťom bolo pridelené územie, kde mohli uplatňovať svoje zákony. Príšelci sa správali ako ozajstní kolonizátori. Okrem toho, že naučili domáci prostý ľud novým spôsobom užívania pôdy, zaviedli okrem toho rôzne remeslá a začali využívať aj nerastné bohatstvo prideleného územia. Pre svoju slávu začali dediny premenovávať a novým dedinám dávali mená podľa zakladateľa. Tak sa stalo, že z dediny Kisayto sa stali Hanigovce ( lokator Henig, skomolené meno Hendricha). V mnou skúmanom teritóriu terajšieho Milpoša založili na hranici panstva (chotárne pomenovanie Koscelisko) novú dedinu, ktorú nazvali Nové Hanigovce. Banským spôsobom sa pokúšali získavať nerastné bohatstvo. Po tejto činnosti zostalo do dnes v Milpoši chotárne pomenovanie Štolňa. Pri delení majetku pomenovali učastiny podľa nového majiteľa, tak sa dodnes volá Gregurka, Dančufka.

          Treba povedať, že kráľ vyžadoval loajalitu. Verných a bojovníkov odmeňoval majetkom. Pozývaní hostia boli zväčša Nemci. K súčasnému územiu obce Milpoš sa dostávali zo Spiša. Spomína sa meno RUTKER, alebo Rudiger, ktorého synovia RIKOLF a Polan v roku 1274 získali výmenou aj kamenické panstvo. Rikolf zvaný aj prvý, mal synov Kokoša, Jána, Rikolfa II a Henrika. Pri dedení po Rikolfovi I. Ján dostal Brezovicu a stal sa základateľom rodu Berzeviczy. Rikolf II. dostal Kamenicu, Červenicu, Krivany a po bezdetnom Kokošovi zdedil aj Torysu. Torysa sa v tom čase volala Tarczay , vnuci Rikolfa II pridali k svojmu menu šľachtici z Tarczay a tak sa stali zakladateľmi rodu Tarczay. V roku 1296 sa začala stavba kamenického hradu. Tá bola dokončená v roku 1309. Tu treba spomenúť zásluhy Rikolfa II. v bojoch pri Rozhanovciach 1312, kde spolu s bratmi bojoval na strane kráľa Karola Roberta proti Matúšovi Trenčianskemu a tiež sa zúčastnil vojny proti poľskému kráľovi Lokietkovi (1320), za čo sa mu kráľ odmenil majetkom, ktorý siahal až k poľským hraniciam. Patrilo mu vtedy 26 dedín. V dokumentoch sa spomína, že hrad Kamenica postavil Rikolf druhý, čím sa stal jeho vlastníkom. Rikolf II. zomrel roku 1360 a je pochovaný v lipianskom kostole (zdroj internet-Združenie Kamenná veža). Rikolf II mal 12 synov, ktorí zastavali dôležité svetské a cirkevné úrady. Známi sú Ján, Mikuláš, Rikolf III. Henrik, Jakub, Ladislav, Koloman, Vavrinec a ďalší. Významnou udalosťou kamenického panstva bolo zmocnenie sa hradu Jiskrovým a bratrickým vojskom, cca rok 1456. Pospolitý ľud sa často spájal proti pánom s bratríkmi a keď to už bolo neúnosné, kráľ poslal svoje vojsko, ktoré hrady Kamenica a tiež Hanigovce poškodili do takej miery, že ich noví majitelia neobnovili. Odbojníkom kráľ odobral panstvá, pridelil ich iným, kráľovi verným spojencom.

          Nastáva nové delenie panstiev, Hanigovský hrad dostali Péčiovci, západnú hranicu péčiovského panstva tvoril milpošský potok. Rikolf a jeho potomkovia aj po stáročiach majú svoje miesto v svetskej i cirkevnej regionálnej histórii.

Mikuláš Adzima

Text       

          Ozbrojené sily Rakúsko -Uhorska pozostávali z troch zložiek, pozemné vojsko, vzdušné sily a námorníctvo. Branná moc v Rakúsko-uhorskej monarchii sa v roku 1868 členila na cisársku a kráľovskú armádu, cisárske a kráľovské loďstvo, vlastibranu a domobranu. Vlastibrane sa tiež hovorilo honvédske kráľovské vojsko. Honvéd bol príslušník uhorskej armády, ktorý počas revolučných rokov 1848-49 slúžil na obranu slobody a nezávislosti Uhorska, po vyrovnaní v roku 1867 bol vojakom osobitnej časti armády, ktorá podliehala priamo uhorskému (nie rakúsko-uhorskému) ministerstvu obrany. Vysvetľujem to preto, lebo vo vlastibrane slúžili aj Milpošania a v sčítacich hárkoch obyvateľstva sa slovo honvéd často vyskytuje.

          Ozbrojené sily pozostávali z armád. Armády sa ďalej členili na zbory. Územie Slovenska bolo rozdelené do dvoch zborov. V. zbor mal veliteľstvo v Bratislave a VI. zbor mal veliteľstvo v Košiciach. Slovenské pluky VI. košického zboru boli organizačne začlenené do 4. armády, pod velením generála Mórica Auffenberga. Hierarchia organizácie ozbrojených síl po zboroch pokračovala divíziami, plukmi, brigádami, prápormi, rotami, čatami a končila družstvami. Štáb 5. pešieho pluku sídlil v Prešove a prápory boli dislokované v Prešove, Rogatici, Satmar-Nemeti a v Sabinove. Tento pluk podliehal 29. pešej brigáde v Užhorode a 15. divízii v Miškolci.

          85.peší pluk so sídlom štábu v Levoči, s obvodným doplňovacím veliteľstvom Marmaros-Sziget a dislokovanými prápormi v Lučenci, Marmaros-Sziget, Rogatici a Levoči podliehali 54. pešej brigáde v Prešove a 27. pešej divízii v Košiciach.

          V názve spomínaný 67. peší pluk, zvaný tiež prešovský, mal štáb vo Viedni, obvodné doplňovacie veliteľstvo v Prešove a jeho 4. prápor bol dislokovaný v Prešove. Tento pluk podliehal 54. pešej brigáde v Prešove a 27. pešej divízii v Košiciach. 67. peší pluk bol doplňovaný mužmi z územia Šarišskej, Spišskej a Liptovskej župy. 27. pešia divízia, ktorej 67. peší pluk podliehal takmer celú prvú svetovú vojnu, bojovala na východnom fronte a až v marci 1918 bola divízia prevelená na taliansky front.

          Z matriky 67. pluku vyplýva, že pluk sa zúčastnil intenzívnych bojov od konca februára 1915, čo sa kryje so začiatkom ofenzívy druhej nemeckej armády. Prakticky celý marec 1915 zomierali vojaci 67. prešovského pluku v okolí obce Wola Michowa (gmina Komancza, okres Sanok). V matrike 67. pluku sa spomínajú ešte obce Sedlo, Žebrak a kota Maguryczne. V týchto miestach pluk krvácal do polovice marca. V druhej polovici marca 1915 začala ruská protiofenzíva, na ktorú doplatil prešovský pluk brániaci kótu 906, východne od obce Mikow. Najtvrdšie útoky tu pluk odrážal 21.až 22. marca 1915. Z celého pluku po týchto bojoch ostalo asi 300 mužov. Pluk musel byť urýchlene doplnený novými silami. Tu niekde padli aj muži z Milpoša. Veľká bitka sa odohrala pri Gorliciach. Ďalšou organizačnou jednotkou do ktorej boli zaraďovaní aj muži z Milpoša bol honvédsky peší pluk č. 9., ktorého veliteľstvo bolo v Košiciach, kde boli umiestnené aj jeho prvé tri prápory. Tento pluk bol v zostave 77. pešej brigády Honvédu a 39. pešej divízie Honvédu, určený pre front v Haliči pre boj proti Rusku. Od marca 1918 do novembra 1918 pôsobil na talianskom bojišti. Obete prvej svetovej vojny z Milpoša, ktoré som našiel vo vojenskom archíve Praha boli: Ján Homišan, J. Petruš, A. Figura, Urvinitka. V kartotéke padlých som objavila aj Andreasa Kiselaka, vojaka 67. pešieho pluku, z Hanigoviec, ktorý zomrel 28.4.1915 v záložnej nemocnici č.3 v Prahe. Pochovaný bol 1.mája 1915 v Prahe.

          Vojny nepriniesli človeku nič dobré. Bol to boj o nové prerozdelenie sveta, na ktoré doplatili obyčajní vojaci, ktorí ako to povedali mnohí predo mnou, boli potravou pre delá.

Mikuláš Adzima

          Naša obec nebola výnimkou a aj u nás sa testovalo. Testovalo sa v dňoch 31.10.2020 a 1.11.2020. Celkovo vykonaných testov bolo 433. Z našej obce bolo 352 testov, z toho 2 pozitívne. Ľudí, čo majú  v našej obci prechodný pobyt bolo 8. Testovať sa chodili aj ľudia z blízkeho okolia, ktorých bolo 81, z toho 2 pozitívne testy.

          V prvom rade naša vďaka patrí všetkým, ktorí sa vystavili riziku a na testovaní aktívne pracovali v odbernom tíme. Sme hrdí, že o zdravotníkov a administratívnych pracovníkov v obci nebola núdza. V mene všetkých Vás členom ĎAKUJEME.

          Ďalej si dovoľujeme vyzdvihnúť činnosť všetkých zamestnancov obecného úradu, ktorí v krátkom čase vysoko kvalitne a organizačne zabezpečili bezproblémový chod testovania. Veľká VĎAKA patrí aj dobrovoľným hasičom, policajtom a vojakom, ktorí boli naozaj úplne skvelí.

          Záverečné slová adresujeme všetkým, ktorí obetovali svoj čas a testu sa zúčastnili. Preto je občianskou  povinnosťou nás všetkých správať sa naďalej zodpovedne, chrániť seba a svojich blízkych. Veríme, že tento víkend bol krokom k víťazstvu nad pandémiou.

„ĎAKUJEME“ za účasť a všetkým prajeme pevné zdravie.

Dominika  Hrabčáková

Počítadlo návštev
204192
Používateľov dnes : 83
Tento rok : 16154
Celkom užívateľov : 204191
Náhľady dnes : 159
Celkom náhľady : 1212036
Kto je on-Line : 3
Priame prenosy obradov
z Chrámu sv. apoštolov
Petra a Pavla v Milpoši
Anketa
Ohodnoťte našu webstránku?
Kalkulačka

Počasie