Barkóciho vizitácia 1749

          Do  šiestich  kapitol zhrnuli autori Peter Zupko a Peter Žeňuch zo Slavistického ústavu Bratislava svoje práce o vizitáciach predposledného jágerského biskupa Barkóciho v Šarišskom arcidiakonáte, ktoré boli vykonané  od 18.mája do 4.septembra 1749. Z ich práce som získal  informácie aj o mnou skúmanej oblasti (obec Milpoš). Aj keď Milpoš sa konkrétne nespomína, ale spomína sa hanigovská farnosť, do ktorej v čase vizitácie Milpoš ako osada Hanigoviec  patrila.
          Barkóciho vizitácie patrili do obdobia rekatolizácie, to je k obdobiu, kedy sa reformácia  ako celospoločenské hnutie (trvala viac ako  sto rokov) odmietajúce autoritatizmus katolíckej cirkvi nebolo už tak silné. Ostrihomský arcibiskup Peter Pazmaň vo svojej správe  píše, že v priebehu 16. storočia prešlo až 90% uhorského obyvateľstva na protestantizmus. Významnú úlohu v tom zohrala šľachta. Na druhej strane plebs (pospolitý ľud) často zotrval na svojich historických, náboženských tradíciách. Svedčí o tom príspevok Juraja Brincka na vedeckej konferencii  Forum Slavici 2009 v Nitre, kde uviedol, že roku 1664 olšavský richtár Gabriel – prísažný obce a celá obec  s povolením zemepána si za kňaza zvolila Jána Skolníka, aby vyplnili ďalej naše grécke náboženstvo. Za vyše sto rokov trvajúcej reformácie si zachovali svoju liturgiu, jazyk a spev.
          Barkóciho vizitácie autori spracovali  podľa územnej organizácie  vtedajšej doby, kde sídlo rímskokatolíckej cirkvi bolo  v Pečovskej Novej Vsi, avšak obce v jeho spádovom obvode boli gréckokatolícke a spomínajú sa konkrétne Hanigovce, Ľutina, Olejníkov a Jakovany.
          O Hanigovciach  (Hanigóc, Hennig ) sa píše ako o sídle gréckokatolíckej farnosti, ktoré malo dve filiálky Ľutinu a Olejníkov. Cerkev bola zasvätená sv. Demeterovi. V roku 1745 bola na cerkvi vymenená strecha, v inventári boli dve kňazské rúcha, tri alby, jedna strieborná čaša, cínové cibórium a päť zástav. Benifikované boli dva zvony. Cintorín bol oplotený a benifikovaný. Obyvatelia rozprávali rusínskym nárečím. Patronátne právo mala rodina Péčiovcov. Presbyterom bol Ján Tarasovič, ktorý mal v čase vizitácie 32 rokov, bol ženatý, medzi obyvateľstvom mal dobrú povesť, jeho domácnosť tvorili dvaja sluhovia. Krsteľnicu nemal, pred každým krstom požehnával novú vodu. Bohoslužby konal v nedeľu a sviatky. Utiereň bola pri východe slnka a bohoslužby začínali o deviatej hodine. Viedol matričné záznamy. Naturálne dávky, taxy, štóla a koledy boli postačujúce  na živobytie. Ročný príjem bol okolo 25 zlatých.
          Ľutina mala starobylú cerkev  sv. Kozmu a Damiána a bola konsekreovaná. Chodieval tu presbyter z Hanigoviec a Drienice. V inventári boli dve kňazské rúcha, dve alby, jeden strieborný kalich, štyri zástavy, cínové cibórium. Dva zvony boli benifikované. Evanjelici z tejto obce konvertovali ku gréckokatolíkom. Veriaci si svojho kňaza ctili, ale sviatky porušovali prácou.
V Olejníkove cerkev ani cintorín nemali, nebohých pochovávali na cintoríne v Ľutine. O veriacich sa staral kňaz z Hanigoviec.
Jakovany (Jakoris) kamenná cerkev – náchylná  na spadnutie. O veriacich sa staral kňaz z Drienice.
Rímskokatolícka cirkev v Pečovskej Novej Vsi bola konštituovaná v roku 1699 a matričné záznamy sa viedli od roku 1724.

Počet veriacich vo farnosti Pečovská N.Ves

                          rímski katolíci   gréckokatolíci  evanjelici   spolu
Pečovská N.Ves       471+140       119 + 27          68+22         847
Hanigovce                   10+6          180+55              —–          251
Ľutina                         16                319+90                 4           429
Olejníkov                    —-               60+24                 —            84
Jakovany                       20                100                    2            122
Spolu:                       517+146        778+196           74+22     1.733

Spracoval: Mikuláš Adzima