Školský rok 1936/37.

           Výborným podkladom pre bádateľov sú školské záznamy. Pre tento príspevok som si vybral školský rok 1936/37, ktorý podáva obraz o žiakoch narodených  v rokoch 1923-1930. Správcom školy a zároveň triednou učiteľkou bola Zdenka Polesná. Výpomocným učiteľom bol Pavol Jedľa (učil ruský jazyk).Náboženstvo učili Irenej Bačinský, gréckokatolícky kňaz, Štefan Benko, rímskokatolícky kňaz a Andrej Cuglévič, pravoslávny farár. Počet žiakov sa pohyboval od 134 do 138. Boli rozdelení do dvoch tried. Do prvej triedy patrili žiaci ročníkov jeden až tri, druhú triedu tvorili žiaci ročníkov štyri až osem. Počty žiakov v jednotlivých ročníkoch boli nasledovné: …

          – prvý ročník 26 žiakov,
          – druhý 23,
          –  tretí 13,
          – štvrtý 27,
          – piaty 14,
          – šiesty 16,
          – siedmy 7,
          – v ôsmom bolo 12 žiakov.

          Pomer chlapcov a dievčat bol 75 ku 63. Vyučovacie predmety  v prvom ročníku boli  náboženstvo, čítanie, písanie, počty, prvouka, telocvik a spev. V druhom ročníku pribudla ruština, v treťom vlastiveda, občianska náuka, kreslenie a ručné práce. Vo štvrtom a piatom sa učilo 11 predmetov. V šiestom ročníku pribudli dejepis, zemepis, prírodopis. Siedmy a ôsmy ročník už predmety nerozširoval, ale učilo sa viac do hĺbky. Náboženstvo sa učilo celých 8 rokov, delilo sa na gréckokatolícke 97 žiakov, rímskokatolícke 16 žiakov, pravoslávne 22 žiakov a jeden žiak vyznával židovské náboženstvo.
Povinnú školskú dochádzku  ukončili v šiestom ročníku  dvaja žiaci, v siedmom  štyria.

          Podľa koncoročných vysvedčení v prvom ročníku bolo udelených 156 známok, z toho 32% bolo jednotiek, dvojky činili 18%, trojky 16% a nedostatočných bolo 8%. Priemery žiakov sa pohybovali od 1,0 do 3,8. Za ročník to bol 2,3. Najlepšie výsledky dosiahol Michal Straka č.d. 68.

          V druhom ročníku sa priemer žiakov pohyboval od 1,5 do 3,8. Priemer ročníka bol 2,9. Najúspešnejšia bola Anna Cuglévičová.

          Tretí ročník  sa pohyboval od 1,0 do 3,0, za ročník  priemer činil 2,1. Najlepším žiakom sa stal Tibor Tandlich – synovec manžela milpošskej krčmárky. 

          Štvrtý  ročník dosiahol najhoršie výsledky, priemer žiakov sa pohyboval od  1,4 do 4,0. Za ročník  bol 3,02. Najlepším žiakom ročníku bol Štefan Krehlík.

          Piaty ročník 1,5 až 3,6, ročníkový priemer 2,9. Najlepšie výsledky dosiahol Ondrej Hrabčák.

          Šiesty ročník 1,2 – 4,2, za ročník 2,85, najlepším žiakom bola Helena  Straková z VK.(vyšný koniec).

          Siedmy ročník:  1,1 až 3,4. Za ročník priemer 2,4. Najlepšie výsledky dosiahol sluha u M. Straku Imrich Matvija.

          V poslednom ročníku sa priemer  pohyboval od 1,0 do 3,5. Za ročník 2,2. Najlepšie výsledky dosiahol Ján Straka  č.d. 13.

          V druhom ročníku bolo udelených 179 známok, z toho 16% nedostatočných (náboženstvo, čítanie, písanie, počty),tretí ročník sa javil ako najlepší, štvrtý bol zaujímavý tým, že v predmete čítanie a písanie sa neobjavila žiadna jednotka. Z 260 udelených známok bolo 17% nedostatočných. a iba 11% výborných. Oveľa lepšie sa javí piaty ročník, kde  výborných bolo 44% a nedostatočné tvorili iba jedno percento. Šiesty ročník 20% výborných a 10% nedostatočných (dejepis, zemepis, počty a prírodoveda). Siedmy ročník so svojimi siedmymi žiakmi si udržal stred. V ôsmom ročníku bol druhý najlepší a tento  priemer pomáhali udržiavať Jozef Krajňák (Ulin Joško) s priemerom 1,1 a Anna  Kandračová s priemerom 1,4.
          Pre učiteľku Zdenku Polesnú (nar. 1912 v Prostějove) bol Milpoš desiatou štáciou v jej pedagogickom pôsobení, skúsenostiach. Oporou jej bol otec, ktorého zastihla smrť v roku 1937. Bohumil Polesný je  pochovaný na milpošskom cintoríne. Zdenka zomrela ako 92 ročná v Písku Českej republike.                                                                                   

Spracoval.Mikuláš Adzima