Sedemdesiat rokov samostatnosti obce Milpoš.

    Udeleniu štatútu obce  predchádzalo dlhodobé skúmanie a sledovanie schopnosti riadenia subjektu ako aj jeho zabezpečenie personálnym a finančným krytím do budúcnosti. Správnosť vydať takéto rozhodnutie  potvrdzuje skutočnosť, že do čela obce boli postavené zodpovedné osobnosti, ktoré zaručovali  kvalitné riadenie chodu obce. Museli to byť osobnosti, ktoré dokázali previesť obec cez  ťažkosti a problémy v spoločnosti a zároveň  rozvíjať obec v rámci svojich možností a schopností. Názov funkcie predstaviteľa obce závisel od  politického smerovania štátu. Raz to boli richtári, v čase  prvej SR to boli komisári, po vojne to boli predsedovia MNV a naposledy ich volajú starostovia.    
              Pred osamostatnením  bol na čele obce komisár Michal Straka. V apríli 1945 vznikli národné výbory zastrešované na Slovensku Povereníctvom vnútra, ktoré na svojom zasadnutí  14.marca 1949 vydalo vyhlášku evidovanú pod číslom 172 – 9/3- 1949- I/3, ktorou bola osada Milpoš  odčlenená od obce Hanigovce a  vznikla samostatná obec MILPOŠ. Na čelo obce bol postavený rozvážny Jozef Kolcun. Členovia rady MNV boli Juraj Figura č.d. 9, Ján Gargalík starší, Andrej Straka č.d. 13 a Peter Matvija. Povojnové obdobie si vyžadovalo budovať nové spojenia obci s okolitým svetom to jest telefonizácia, ktorá bola dokončená v roku 1953 a cesta  dokončená 1958.
             Po Jozefovi Kolcunovi na krátky čas prevzal vedenie obce predseda DO KSS Ján Gargalík a po ňom vo voľbách 1954 sa ujal vedenia obce Andrej Straka až do roku 1962, kedy bol do čela obce zvolený Michal Figura, ktorému pomáhal Jozef Petruš, tajomníkom bol Jozef Žažo. Rok 1968 sa vyznačoval zvýšenou kritičnosťou, tak v spoločnosti, ako aj v živote obci. V obci sa vytváralo spoločenstvo  jednotlivo hospodáriacich roľníkov – SJHR, predsedom ktorého bol Andrej Straka a hospodárom Anton Petrík. Do tohoto obdobia patrí  vybudovanie  predajne a pohostinstva. Z volebných programov sa realizoval  obecný rozhlas a plánovaná regulácia potoka sa preniesla do ďalšieho desaťročia.
              Keďže predstavitelia obce boli zaťažení prácou na poli, vtedajšia vedúca sila spoločnosti KSČ, zastúpená v obci  DO KSS  posúdila tento stav ako neúnosný a tak boli na 10. november 1971 vypísané voľby predsedu MNV.  Stal sa ním Juraj Lipocký, bývalý predseda JRD v Uzovciach. Do volebného programu bola zakomponovaná dostavba cesty až po Kapľavku, plynofikácia, regulácia potoka, vykrývač TV – druhý program, studňa v rómskej osade, výstavba troch mostov cez miestny potok a  kultúrneho domu. Voľby  v rokoch 1972, 1976 a 1981 potvrdili Juraja Lipockého za predsedu MNV. V roku 1983  Juraj Lipocký odchádza na dôchodok a na jeho miesto bola  doporučená a zvolená pracovníčka MNV z Rožkovian Anna Sekeráková, ktorá pokračovala v plnení  volebného programu obce.
              Na deväťdesiate a ďalšie  roky sa treba pozerať cez prízmu geopolitiky. Víťazi druhej svetovej vojny si Európu rozdelili do sfér vplyvov. Slovensko ako satelit Nemecka sa  Slovenským národným povstaním vykúpilo zo skupiny porazených štátov, zároveň však padlo do sféry  sovietskeho vplyvu,  čo znamenalo uviazať sa hospodársky, politicky a spoločensky na ZSSR. Prevzali sa formy a metódy riadenia spoločnosti podľa sovietskeho  modelu. Vedúcou silou spoločnosti sa stala komunistická strana, čo znamenalo silnú ateizáciu spoločnosti, zoštátnenie súkromných podnikov, nemožnosť podnikania, sťažené vycestovanie do kapitalistických krajín a pod. To vyústilo do nespokojnosti obyvateľstva podporovanej zahraničnými médiami – Hlasom Ameriky a Slobodnou Európou. Mocnosti sa dohodli na zrušenie vojenských zoskupení Varšavskej zmluvy  a NATO. Varšavská zmluva bola zrušená, NATO ostalo a začalo zaplňovať uvoľnený priestor. Hospodársky sa ČSR začala uberať západným smerom, na čo doplatilo východné Slovensko, ktorého ekonomika bola orientovaná na východné trhy. Odštátnením sa podniky dostali do rúk súkromníkov, ktorí doviedli dovtedy prosperujúce firmy do krachu. V socializme vznikla nepoznaná nezamestnanosť, nezvládnutá demokratizácia spoločnosti  priniesla oveľa väčšiu mieru korupcie ako bola za socializmu. Ako ospravedlnenie sa vytvoril slogan „Učíme sa demokracii.“ Bol zrušený článok 4 Ústavy o vedúcej  sile spoločnosti, bola obnovená  náboženská sloboda, vzniká  nová podnikateľská vrstva, ktorá svojou dravosťou prešla až do oligarchistických systémov, vznikajú  rôzne strach naháňajúce mafie, výpalníci  atď. Miestne národné výbory dostali nový názov – obecné úrady a na ich čele stáli  starostovia. Vznikali nové politické zoskupenia, ktoré neobišli ani Milpoš.
              Tak v roku 1990 vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu – VPN, ktoré okrem politických požiadaviek malo v programe aj potreby obce. Parlamentné voľby sa konali v júni, komunálne v  novembri 1990. Na funkciu starostu obce kandidovali dvaja kandidáti za VPN Mikuláš Cenker a  ako nezavislý kandidát Miroslav Straka.  Viac hlasov získal Miroslav Straka a tým sa stal  starostom obce, ktoré ho do funkcie starostu potvrdili aj voľby v rokoch 1990, 1994, 1998, 2002.  
    V roku 2006  o kreslo starostu kandidovali Michal Petrík a Ladislav  Rabatin. Viac hlasov získal Ladislav Rabatin a stal sa  starostom obce Milpoš. Voľby 2010, 2014 a 2018 ho potvrdili za starostu na ďalšie volebné obdobie. 
          Obec Milpoš v čase  svojho osamostatnenia  patrila medzi  najzaostalejšie obce. Za sedemdesiat rokov sa dostala medzi známe a obce schopné konkurovať oveľa starším obciam. Obyvatelia sa tu cítia dobre a cudzí tu nachádzajú miesto pre relax.     

Mikuláš Adzima