MAMRILOVÍ ŽIACI

Manželia Mamriloví prišli do Milpoša učiť po druhej svetovej vojne, v dobe rusinizácie (porušťovania) škôl. Kým v časoch Prvej Slovenskej republiky bol ruský jazyk iba jedným z vyučovacích predmetov, v školskom roku 1946/47 milpošská škola už niesla názov Štátna ruská ľudová škola, v azbuke názov napísané Gosudarstvennaja ruskaja načaľnaja škola. V čase rekonštrukcie školy sa našla aj tabuľa s uvedeným textom.
Školský rok 1946/47 bol poznačený inou historickou udalosťou. V januári a apríli 1947 sa presťahovalo cez 80 Milpošanov do ZSSR. Boli medzi nimi aj školopovinné deti (viac o tejto udalosti bude v mojej práci „Presídlenci z Milpoša“). Z triedneho výkazu za školský rok 1946/47 som vyčítal, že žiaci boli ruskej národnosti. Do predtlače sa dopisovali údaje azbukou a štýl písma sa podobal nemeckému švabachu. Moju pozornosť zaujala inšpekcia 27.marca 1947 (inšpektor Bujňák) a dátum presídlenia sa uvádza 24.marec 1947, čo nekorešponduje s úradnými údajmi, kde sa dátum presídlenia uvádza druhý apríl 1947. Škola mala tri triedy.
Mne sa podarilo získať triedny výkaz III.triedy, kde patrili ročníky 5.-8. Riaditeľom školy bol Ján Mamrila, triednou učiteľkou bola jeho manželka Mária. Externými učiteľmi boli gréckokatolícky kňaz Irenej Bačinský a pravoslávnych učil náboženstvo Andrej Cuglévič. Školský rok začal 16.septembra 1946 a končil 28.júna 1947. Počet vyučovacích poldní za celý školský rok činil 199 krát počet žiakov (36-54) bolo spolu 8370, zameškaných a ospravedlnených bolo 13,5%, neospravedlnených 0,35%.
Predmety v piatom ročníku boli: Jazyky slovenský a ruský, Vlastiveda, Počty a merba, Kreslenie a rysovanie, Ručné práce, Písanie, Výchovy telesná, hudobná, občianska a náboženská. V šiestom ročníku pribudli predmety Dejepis, Zemepis, Prírodopis, Náuka o hospodárstve a ubudlo Písanie. V siedmom a ôsmom ročníku už nové predmety nepribudli.

Prospech: v piatom ročníku sa pohyboval od 1,0 do 3,1, za ročník bol priemer 2,4. Najlepším žiakom bol Daniel Petruš.

V šiestom ročníku sa prospech pohyboval od 1,3 do 3,3, za ročník to bolo 2,4 . Vyznamenanie (priemer do 1,5) dosiahli: Mária Petríková č.domu 30, Terézia Matvijová-Mitrová, Mária Čekanová č.domu 6 a Elena Cenkerová č.d.4.

Siedmy ročník bol prospechovo najlepší a pohyboval sa od 1,0 do 2,8, za ročník bol priemer 1,7. Tri žiačky mali iba jednotky a boli to: Elena Hrabčáková, Terézia Kolcunová, a Irena Čekanová.

V ôsmom ročníku bol prospech 1,0 až 2,9, za ročník priemer 2,0. Najlepšie boli: Elena Mizeráková č.d. 84 a Filoména Straková č.d. 68.

Priezviská: 18. z toho 8x sa vyskytovalo priezvisko Hrabčák, Straka 6x, Matvija 4x, Petruš, Mizerák a Petrík po 3x, Cenker, Čekan, Džačovský a 1x sa vyskytovali priezviská Verbovský, Gargalík, Žilka, Lukáčko, Urda, Timura, Figura, Legnavský a Kolcun.

V roku 1949 manželov Mamrilových vystriedala dvojica Anton a Irena Džombákoví. Bol to prelomový rok, lebo sa znova zaviedol vyučovací jazyk slovenský.

Spracoval: Mikuláš Adzima