67. peší pluk prešovský

          Ozbrojené sily Rakúsko -Uhorska pozostávali z troch zložiek, pozemné vojsko, vzdušné sily a námorníctvo. Branná moc v Rakúsko-uhorskej monarchii sa v roku 1868 členila na cisársku a kráľovskú armádu, cisárske a kráľovské loďstvo, vlastibranu a domobranu. Vlastibrane sa tiež hovorilo honvédske kráľovské vojsko. Honvéd bol príslušník uhorskej armády, ktorý počas revolučných rokov 1848-49 slúžil na obranu slobody a nezávislosti Uhorska, po vyrovnaní v roku 1867 bol vojakom osobitnej časti armády, ktorá podliehala priamo uhorskému (nie rakúsko-uhorskému) ministerstvu obrany. Vysvetľujem to preto, lebo vo vlastibrane slúžili aj Milpošania a v sčítacich hárkoch obyvateľstva sa slovo honvéd často vyskytuje.

          Ozbrojené sily pozostávali z armád. Armády sa ďalej členili na zbory. Územie Slovenska bolo rozdelené do dvoch zborov. V. zbor mal veliteľstvo v Bratislave a VI. zbor mal veliteľstvo v Košiciach. Slovenské pluky VI. košického zboru boli organizačne začlenené do 4. armády, pod velením generála Mórica Auffenberga. Hierarchia organizácie ozbrojených síl po zboroch pokračovala divíziami, plukmi, brigádami, prápormi, rotami, čatami a končila družstvami. Štáb 5. pešieho pluku sídlil v Prešove a prápory boli dislokované v Prešove, Rogatici, Satmar-Nemeti a v Sabinove. Tento pluk podliehal 29. pešej brigáde v Užhorode a 15. divízii v Miškolci.

          85.peší pluk so sídlom štábu v Levoči, s obvodným doplňovacím veliteľstvom Marmaros-Sziget a dislokovanými prápormi v Lučenci, Marmaros-Sziget, Rogatici a Levoči podliehali 54. pešej brigáde v Prešove a 27. pešej divízii v Košiciach.

          V názve spomínaný 67. peší pluk, zvaný tiež prešovský, mal štáb vo Viedni, obvodné doplňovacie veliteľstvo v Prešove a jeho 4. prápor bol dislokovaný v Prešove. Tento pluk podliehal 54. pešej brigáde v Prešove a 27. pešej divízii v Košiciach. 67. peší pluk bol doplňovaný mužmi z územia Šarišskej, Spišskej a Liptovskej župy. 27. pešia divízia, ktorej 67. peší pluk podliehal takmer celú prvú svetovú vojnu, bojovala na východnom fronte a až v marci 1918 bola divízia prevelená na taliansky front.

          Z matriky 67. pluku vyplýva, že pluk sa zúčastnil intenzívnych bojov od konca februára 1915, čo sa kryje so začiatkom ofenzívy druhej nemeckej armády. Prakticky celý marec 1915 zomierali vojaci 67. prešovského pluku v okolí obce Wola Michowa (gmina Komancza, okres Sanok). V matrike 67. pluku sa spomínajú ešte obce Sedlo, Žebrak a kota Maguryczne. V týchto miestach pluk krvácal do polovice marca. V druhej polovici marca 1915 začala ruská protiofenzíva, na ktorú doplatil prešovský pluk brániaci kótu 906, východne od obce Mikow. Najtvrdšie útoky tu pluk odrážal 21.až 22. marca 1915. Z celého pluku po týchto bojoch ostalo asi 300 mužov. Pluk musel byť urýchlene doplnený novými silami. Tu niekde padli aj muži z Milpoša. Veľká bitka sa odohrala pri Gorliciach. Ďalšou organizačnou jednotkou do ktorej boli zaraďovaní aj muži z Milpoša bol honvédsky peší pluk č. 9., ktorého veliteľstvo bolo v Košiciach, kde boli umiestnené aj jeho prvé tri prápory. Tento pluk bol v zostave 77. pešej brigády Honvédu a 39. pešej divízie Honvédu, určený pre front v Haliči pre boj proti Rusku. Od marca 1918 do novembra 1918 pôsobil na talianskom bojišti. Obete prvej svetovej vojny z Milpoša, ktoré som našiel vo vojenskom archíve Praha boli: Ján Homišan, J. Petruš, A. Figura, Urvinitka. V kartotéke padlých som objavila aj Andreasa Kiselaka, vojaka 67. pešieho pluku, z Hanigoviec, ktorý zomrel 28.4.1915 v záložnej nemocnici č.3 v Prahe. Pochovaný bol 1.mája 1915 v Prahe.

          Vojny nepriniesli človeku nič dobré. Bol to boj o nové prerozdelenie sveta, na ktoré doplatili obyčajní vojaci, ktorí ako to povedali mnohí predo mnou, boli potravou pre delá.

Mikuláš Adzima