Pravoslávna cirkev v Milpoši

          Darmo by ste dnes v Milpoši hľadali pravoslávnu kaplicu, ostal tam iba drevený kríž a dom, ktorý slúžil na bývanie kňaza a tiež ako fara. K vzniku, ako aj zániku tejto komunity v Milpoši chcem venovať tento príspevok. Na prielome 19. a 20.storočia mnoho ľudí emigrovalo do USA, medzi nimi bolo aj mnoho pravoslávnych veriacich zo Slovenska, ktorí po návrate začali hovoriť o obnove pravoslávia. Už v roku 1901 urobila rozruch požiadavka veriacich v Becherove postaviť pravoslávny chrám. Po revolúcii v Rusku 1917 a po prevzatí moci červenými zvolilo mnoho ruských ľudí emigráciu. Vtedajšia vláda ČSR /predsedom vlády bol Kramář a jeho manželka Nadežda bola Ruska/ umožnila emigrantom z Ruska žiť na území našej republiky. Emigranti priniesli so sebou aj svoju pravoslávnu vieru. Centrom na Slovensku im bol kláštor v Ladomirovej, kde mali aj svoju tlačiareň, ktorá tlačila okrem modlitebných knižiek aj časopisy a kalendáre. Obnova pravoslávia bola zameraná na gréckokatolíkov, ktorí používali podobný liturgický jazyk, ale aj omšu svätého Jana Zlatoustého a naviac pravoslávni kňazi – baťuškovia vysluhovali sviatosti zadarmo. To chudobným Milpošanom vyhovovali a tak v roku 1930 si pozvali „batušku“ Andreja Culéviča z Venécie, aby ich krstil, pochovával a sobášil. Ukrajinec Andrej Cuglévič, spolu s Rusom Vasilijom Solovievom a Bielorusom Alexejom Omeljanovičom tvorili trojicu zakladateľov pravoslávia na východnom Slovensku.
          Na Prešovskej univerzite- gréckokatolickej a pravoslávnej fakulte sa venujú aj histórii cirkví. Mňa zaujímala história pravoslávnej cirkvi v Milpoši. Informácie som čerpal z diplomových a bakalárskych prác študentov. Michaela Mizeráková sa pravoslávnej cirkvi v Milpoši dotkla iba okrajovo. Ing. Valerij Kulacký zameral svoju diplomovú prácu viac na históriu pravoslávnej cirkvi v Ľutine. Miroslav Humenský sa zaoberal osobou pravoslávneho kňaza Andreja Cugléviča , jeho pôsobením v Milpoši. Detailne popisuje jeho životnú cestu učiteľa, kantora a kňaza s dôrazom na jeho prínos pre veriacich, ale aj pravoslávnu cirkev na Slovensku. Tento človek v priebehu dvoch rokov vybudoval jeden plnohodnotný chrám v Hanigovciach, jeden dočasný pravoslávny chrám v Milpoši. V časopise Pravoslavnaja karpatskaja Rus 1930, roč.III, číslo 24 str.4 sa píše o stavbe a posvätení milpošskej pravoslávnej kaplnky, ktorú stavali veriaci pod vedením Jozefa Mizeráka mladšieho. Neskôr bol postavený pri kaplnke kríž na ktorý prispeli rodáci z Ameriky. V pravoslávnom cirkevnom kalendári z roku 1950 na stranách 80-81 sa píše, že chrám v Milpoši postavený v roku 1930 je zasvätený Jurajovi Pobidonoscovi /Víťazovi/. Počas pôsobenia otca Cugléviča v Milpoši prišla do Hanigoviec a Milpoša Počajevská ikona Matky Božej, ktorá jeden rok prebývala v milpošskom pravoslávnom chráme a svojou prítomnosťou ho posväcovala. V čase silnejúcej ateizácie spoločnosti bol Andrej Cuglévič, podobne ako mnoho ďalších kňazov prekladaný na rôzne farnosti. Po jeho odchode na zaslúžilý odpočinok začal chrám v Milpoši chátrať.
          Andrej Cuglévič pochádzal zo západnej Ukrajiny- Podolská gubernia, dedina Nová Huta-Kamenec. Základné vzdelanie dostal v Novej Hute, strednú školu ukončil v Smotriči, pedagogické vzdelanie si doplnil v Tiraspoli – toho času Moldavsko. Teologické vzdelanie v Počajeve. V rámci sledovania emigrantov existuje o ňom záznam, v ktorom sa píše že na území ČSR sa zdržoval od 21.septembra 1924 do 3.augusta 1926 v Krivoj pri Uliči, ako učiteľ a kantor. Potom sa v Ladomirovej pripravoval na kňazskú službu. Odtiaľ ako diakon začal pôsobiť v Telepovciach-Osadnom . 20.mája 1928 sa oženil s Teréziou Mandzakovou. Sobašil ich protojerej Vasilij Solovjev. 16.marca 1929 biskup Serafin rukopoložením ho ustanovil za diakona a o sedem mesiacov pri príležitosti posvätenia chrámu v deň Pokrovy presvätej Bohorodičky v Chuste prijal kňazskú chirotómiu. V Osadnom sa podieľal na zriadení pamätníka ruským vojakom zahynuvším v prvej svetovej vojne. V januári 1929 preložený do Venécie a Hrabského, okr. Bardejov, následovali Ľutina, Milpoš, Hanigovce. Časopis Pravoslavnaja karpatskaja Rus uverejnil informáciu o ľuďoch vracajúcich sa z USA a Kanady, ktorí nabádajú ľudí na prechod na pravoslávie a tiež je citovaný list z Ľutiny. Druhého februára 1930 navštívila Andreja Cugléviča delegácia z Milpoša za účelom vyjasnenia si niektorých otázok viery a už 15. februára bola odslužená omša v Milpoši, o deň na to aj v Hanigovciach. 22.apríľa 1930 prišla na Milpoš z Ľutiny cez Hanigovce skupina prosecia veriacich s ikonou Počajevskej Matky Božej, ktorá zotrvala v Milpoši jeden rok. V skupine boli kňazi Solovjev z Ľutiny, Omeljanovič z Becherova,Tkačenko z Venécie, Cuglévič z Milpoša. Vtedy bola posvätená kaplnka v Milpoši. Začala sa stavať aj kaplnka v Hanigovciach v ktorej 29.novembra 1931 bola sväta liturgia. 22.februára 1950 boli oslávy 20, výročia založenie pravoslávnej cirkvi v Milpoši/ viď Svet pravoslávia Prešov 1950, číslo 3, strany 46-7/. Povojnové obdobie bolo zložité, mnoho pravoslávnych veriacich sa presťahovalo na Ukrajinu, gréckokatolícka cirkev bola zrušená a jej budovy mala prevziať pravoslávna cirkev, čo sa stretlo s nepochopením uniatov- gréckokatolíkov, z ktorých časť začala návštevovať rímskokatolícke omše, časť prešla na pravoslávie a nerozhodných podchytila komunistická strana. Drevené kaplice začali chradnúť. V Milpoši celkom zanikla. V Hanigovciach ju v roku 2000 obnovili. Zvon z Milpošskej kaplice bol premiestnený do Ľutiny, hanigovský zvon premiestnili do katedrálneho chrámu Alexeja Nevského v Prešove.

          Práce, ktoré som citoval obohacujú poznanie histórie pravoslávnej cirkvi v Milpoši, ale rozširujú pohľad na náboženskú a spoločenskopolitickú situáciu v mnou sledovanom území.

Mikuláš Adzima

Z D R O J E:
Ruský vestník v Amerike 1927
Blahovistník 1928, str.11
Ruský národný kalendár 1940 str.18-19
Odkaz sv, Cyrila a Metoda Prešov 1989,roč.XXXV/3,str.70-71.
Pravoslávny ruský kalendár 1930 str. 74,
Pravoslávnaja Karpapskaja Rus 1929, roč. II/ č.9,str.3,+ č.20,str. 1. tiež číslo 23. str.1,
Pravoslávnaja Podkarpatská Rus 1928, roč.I/ č.5, str.4
Drevené kostolíky na vých.Slovensku, Múzeum rusínskej kultúry Svidník 1971, str. 308
Pravoslávna Karpatská Rus 1930 roč.III/ č.24, str.4 /Straka
„ „ „ 1931 roč. IV/ č.4,str 4. Chrám.sviatok
„ „ „ 1932 roč. V/ č. 1,str.6.štátut PC Hanig
Svet pravoslávia Prešov 1948 roč.I/ č.9, 10, PC v čase SNP.
„ „ 1949 II/ č.8, str.14-15, za obete vojny
Pravoslávny cirkevný kalendár 1950
SVET PRAVOSLÁVIA Prešov 1950 roč.III/číslo3,str.46-7 20.výročie založenie PC v Milpoši-autor Juraj Straka
Humenský DP- odkazy 57, elektronické 11, obrázky 19
Kulacký DP- odkazy 28-knižné, žurnály a periodika 10, Vedecké práce 3, archívné materiály 6, elektronické 6, normy 1.
Mizeráková: Bibliograf.odkazy 31, prílohy 4,obrázky 10