Milpošania v bojoch o Liptovský Mikuláš

          Na základe Košického vládneho programu na oslobodenom území začala preberať moc Slovenská národná rada (SNR), ktorá spolu s vojenským velením vyhlásila mobilizáciou štyroch ročníkov záloh. Muži narodení v rokoch 1918-1922 podliehali mobilizácii. V povolávacích rozkazoch bolo určené miesto Poprad (v niektorých prípadoch aj Levoča). Po bojoch na Dukle a Branisku, kde padlo veľa vojska bolo potrebné doplniť stavy zo záloh. Podarilo sa mi získať informácie o mužoch z Milpoša, ktorí sa zúčastnili bojov o Liptovský Mikuláš. Hovorilo sa im Svobodovci, lebo nastúpili do prvého československého armádneho zboru, ktorého veliteľom bol generál Ludvik Svoboda.
          Povolaní boli Andrej Matvija (Mitroondy), Juraj Hadzima, traja bratia Matvijovci – Peter, Michal a Ján. Ján Hudecprezývka Blažovského) Jozef Straka (Strakojurka), jeho brat Ján-obchodník, Demeter Petruš, Andrej Džačovský, Ján Urda, Michal Čekan, Michal Poráč, a Kapľavka Andrej. Demeter Petruš, Jozef Straka a Ján Urda vykonávali službu v partizánskych oddieloch, Michal Čekan a Ján Matvija boli v zajatí. Peter Matvija a Andrej Džačovský slúžili v sovietskej armáde. Ostatní si prešli peklom pri Liptovskom Mikuláši. Michal Matvija padol 11.marca 1945 pri Mikuláši, jeho brat Peter padol v máji 1945 pri Ostrave. V čase bojov na Liptove, 1.československý armádny zbor tvorili tri samostatné brigády (1., 3. a 4.) delostrelecký pluk, spojovací a ženijný prápor, prápor automatčíkov – lyžiarov, zvláštny oddiel, rota zvláštnych úloh a náhradný pluk. Andrej Kapľavka bol zaradený do štvrtej brigády, 9.práporu a 4.roty. Veliteľom práporu bol št. kapitán Ján Hudec, veliteľom roty npor. Peter Purdeš.

– Michal Poráč slúžil v prvom prápore, prvej rote. Zúčastnil sa bojov o Bobrovec a Smrečany.
– Ján Straka – obchodník, zaradený ku 4. brigáde, pri Okoličnom a Vitališovciach mu omrzli nohy, bol                   preložený k prvej brigáde, tretí prápor, druhá rota.
– Juraj Hadzima, druhá brigáda, v prvom, ale aj v druhom prápore, rota protitanková. Veliteľ práporu Ján Varga.    Pri Smrečanoch a Jalovci bol ranený. Vyrozprával mi príbeh ako na ich batériu útočili Nemci s troma tankami.    Jeden tank zničil spolubojovník, ktorého druhý tank rozmliaždil a Juraja zranilo a bol v zákope prisypaný.          Osádka druhého protitankového dela zlikvidovala druhý tank, aj tretí nemecký tank bol zlikvidovaný, zajali        nemeckých vojakov, ale aj oficiera. Za tento čin bol povýšený do hodnosti slobodníka. Spomínal, že také boje    ako boli pri Mikuláši nezažil ani na východnom fronte. Ďakoval Bohu, že ostal na žive.
          Povojnové ročníky vojnu poznajú iba z rozpravania priamych účastníkov, resp. z filmov a kníh. Zverstva vojny si treba pripomínať a želať si, aby sa už nikdy neopakovali.

Mikuláš Adzima