Džveronkina chiška

          Džveronka, vlastným menom Veronka bola stará dievka, ktorá žila v Milpoši v malom domčeku, ktorý bol situovaný na brehu Milpošského potoka oproti domu Andriša Hrabčaka. Na druhej strane potoka bývali „Mačovo“-(Urvinitka Matej) vozom sa do nich vchádzalo cez brod. Brod bol vytvorený navezením hrubých stromov kolmo na smer toku potoka. Potok sa týmto spôsobom rozšíril a splytčil. Voda tečúca vytvorila pod stromami výmoľ, kde chodili gazdovia kúpať kone i kravy. Dalo by sa povedať, že to bola prvá sprcha v Milpoši. Nie je mi známe, či sa tam chodila sprchovať aj Džveronka, ale medzi deckami bežala fáma, že o polnoci sa tam chodila kúpať aj ona. Ponad Mačových-Urvinitkových v päťdesiatych rokoch vybudovali Strakovci cestu na svoju lúku. Milpošský potok (v historických dokumentoch známy ako Veresalma) si to nasmeroval okolo Kamenčíka na západ a v tomto úseku sme si deti urobili kúpalisko, ktorému sa hovorilo „žombúr“. Stavba takéhoto kúpaliska bola vlastne kamenný múrik a diery v ňom boli zapchaté derňami (tráva s hlinou) .Tam sme sa učili plávať. Džveronka mala taký zvyk, že si sadla na prah svojej chalúpky a rozprávala nám ako bolo „dakedy na Milpošu“. Jej chalúpka pozostávala z dvoch miestností, „prikleta“ kde mala „šparhet“ a „predňa chyža“, kde mala posteľ a pri posteli bola vždy položená sekera. V prednej chyži bolo okienko, ktorým sa dalo vidieť do Poráčomiška, Ďorého i Matvičikojanka. Džveronka čítať, písať nevedela, peniaze rozoznávala podľa farby. Keď zostarla a nevedela sa o seba postarať poslali ju do starobinca v Ličartovciach a neskôr do Starej Ľubovne, kde aj zomrela. Jej domček schátral, rozpadol sa. Vedľa Džveronkinej chišky bola tiež na obecnom pozemku v roku 1943 postavená drevená hasičská zbrojnica s vysokou vežou na sušenie hadíc. Tejto budove sme hovorili „šikafka“ a po dobudovaní kulturáku bola „šikafka“ zbúraná.

          Pokladám za svoju chybu, že som Džverokinu chišku nenafotil. Obrázok mohol poslúžiť ako spomienka na architektúru minulých dôb, kedy sa ako krytina používala slama spracovaná do tvaru, ktorému sa v Milpoši hovorilo kička.

Mikuláš Adzima