FIGURA alias TUTĽA.

          Z 34 milpošských domov v roku 1857 boli Péčiovci majiteľmi 24 domov. Figurovci bývali v dvoch domoch 29 a 30. Z toho sa dá dedukovať, že išlo o majetnejší rod, aj keď Figurovcov bolo iba desať z 220 obyvateľov osady Milpoš.
          Rod pochádza pravdepodobne z Harcsar-Lucsky, kde Figurovci pracovali ako hrnčiari. Vychádzam z choroby, ktorou trpeli hrnčiari – colica figuralis (hrnčiarska kolika). Hrnčiari pracovali s glazúrami, ktoré sa nanášali na hrnce a pri výpale vznikali nebezpečné plyny spôsobujúce otravu, v lepšom prípade len koliku. V Milpošských podmienkach sa zaoberali chovom oviec, predajom vlny, výrobou syra a chovom dobytka. Zo sčítacieho hárku z roku 1857, ako aj z cirkevnej matriky je možné sa dozvedieť, že mali prezývku Tutľa (písane po maďarsky Tutlya). V Slovníku slovenského jazyka je slovo ututľať vysvetľované ako zabrániť rozšíreniu niečoho, čo treba udusiť, utlmiť, potlačiť. Pod bodom dva Pravopisný slovník slovenského jazyka to vysvetľuje ako pričiniť sa o to, aby niečo nevyšlo najavo. Túto prezývku prebral aj farár Rojkovič. Počas môjho pobytu v Milpoši sme Figurovcov delili na Adamojoška a Tutľojoška, kde nositeľmi boli Jozef 1842, ale aj 1872 a Adam 1838.
          Rodom Figurackým sa zaoberám preto, lebo môj starý otec Juraj Adzima 1880, spolu so svojim bratom Jánom 1878 sa priženili do spomínaného rodu. Dvaja bratia si vzali dve (Máriu a Veronu) zo šiestich dcér Juraja Figuru 1861-1905. Dcéra Zuzana sa vydala za vdovca Jána Straku 1861 -1927, Katarína sa vydala za Požonského do Ľutiny, ďalšia sa vydala za Mizeráka spod Štolni.
          Zaujímavou osobnosťou v tomto rode bol Andraš 1857, ktorý sa oženil s Annou Kolcunovou, zarobil peniaze v Amerike, nakúpil role, vyrábal drevené domčeky. Žil na Potokoch. Je pochovaný na starom kamenickom cintoríne.
Súčasní Figurovci (Tutľovci) Jozef – poštár, Juraj a Mária vydatá za Jozefa Mizeráka sú vnukmi Jozefa 1872.
V Milpoši žili ľudia, ktorí okrem skutočného priezviska mali aj prezývku, ktorá dnešnej generácii už nič nehovorí. Pre zachovanie historickej pravdy o Milpoši sa práve im chcem venovať. Kto si už dnes spomenie na také prezývky ako bola Zuzka Ďurého, Uľa Oňďová, Joško Ulin, Hrobarík, Blažovský, Plafčankino, Baťuško.
          História je o ľuďoch, ale aj pre ľudí súčasnej generácie.

Mikuláš Adzima