Od Henschovej jaruhy po Ploský jarek

Druhé historické centrum Milpoša

          Chotárny názov „Kostolisko“ je považované za prvú historickú zmienku o Milpoši. Majer a priestor oproti súčasnému cintorínu, cerkvi a škole (od Henschovej jaruhy po Ploský jarek) je možné považovať za druhé centrum Milpoša. Henschova jaruha vznikla stekaním vody z Trošča do Veresalmy (Milpošského potoka). Ploský jarek vznikol stekaním vody od Gregurky a od Skalkoch tiež do Milpošského potoka. Ľudia si už od svojej existencie vyberali životný priestor v bezpečnej vzdialenosti pri vodných tokoch.
          Budem vychádzať zo sčítania obyvateľstva z roku 1857 a 1869. V roku 1857 v tomto priestore boli domy číslo 17,19, 26, 27, 28, 29, 30, 31 a 32. V dome 26 býval Johan Matvej s rodinou, v dome 27 býval Johan Penczak, v dome 28 býval Andreas Verbovský, v dome 29 býval Adam Figura, v dome 30 býval Johan Figura-Tutľa senior a v dome 31 Gabriel Urvinyitka. Johan Hrobárik býval v dome 19. Andras Kolczun býval v dome 32.
          Pri ďalšom sčítaní v roku 1869 už dom v ktorom býval Adam Figura mal číslo 19, v dome číslo 18 býval Hrobárik Janos a v dome č. 17 už býval Banyasz Michal. Janošovi Pencakovi bolo ponechané číslo 26 a Gabor Urvinyitka býval v dome číslo 30. Johan Figura – Tutľa mal číslo 29. Číslo 32 mal Andras Kolcun. Pravdepodobne išlo o prečíslovanie domov, ale Banyasz, Penczak, Hrobárik, Figura, Urvinyitka, Kolczun a Verbovský bývali v uvedenom priestore, čo potvrdzujú aj prezývky. A teraz k jednotlivým priezviskám:
          História domu, v ktorom býval Kolcun Andras, neskôr jeho syn, potom vnuk Jozef Kolcun (prvý predseda MNV Milpoš). Jozef sa priženil do Pilarových (prisťahovalci z Livovskej Huty a kúpili časť majera) a dom prenechal svojim dcéram najprv Márii, ktorá bola vydatá za Juraja Varholíka. Varholíkovci si postavili dom na Lanoch a presťahovali sa. V starorodičovskom dome ostala druhá dcéra Jozefa Kolcuna – Helena, ktorá sa vydala za Štefana Hadzimu a po ňom to zdedila dcéra Helena, vydatá za Štefana Michňu. Priestor, kde teraz stojí obchod a krčma patril Michalovi Baňasovi, po ktorom to zdedil syn Juraj, ktorého dcéra sa 5.októbra 1918 vydala za Jána Petríka z Lúčky. Tu evidujem deti Jána nar. 1920, Pavla 1922, Štefana 1924 a Margitu. Ján si tam vybudoval dom, ktorý deti po smrti rodičov potomkovia predali Mikulášovi Džačovskému. Margita Petríková sa vydala za Andreja Gargalíka, ich syn Anton si vzal dcéru Mikuláša Džačovského. Medzi Baňasovými a Hrobarikovými býval Pencak Janoš, po ňom to zdedil jeho syn Štefan, ale už pod menom Petruš. Po nich tam býval syn Andrej s rodinou (František, Štefan a Mária) a slobodná Anna, ktorá rodičov dochovala.
          Priezvisko Hrobarik pochádza pravdepodobne od slova hrobár. Johan Hrobarík nar.1802 sa oženil s Katarínou Hrabčákovou, s ktorou mal iba dcéry. Niektorá z nich sa vydala za Kandráča od Starej Ľubovne, s ktorým mala roku 1879 syna Jána. Ten sa roku 1904 oženil s Máriou a z tohto potomstva sa narodili deti: Andrej 1910 (dcéra Mária) Ján, Anna, Mikuláš, Michal a Zuzana. Ján si postavil dom na rodičovskom, Mikuláš zomrel v mladom veku. Rodičov dochoval Michal, ročník1929 s manželkou Irenou.
          Susedom Hrobarika bol Adam Figura, jedna zo zaujímavých osobností Milpoša. Figuráci boli v dávnych dobách hrnčiari, pochádzajú z Harčár-Lúčky. Patria k najstarším milpošským rodom. Otec Adama sa volaj Janoš a narodil sa v roku 1800, matka sa volala Anna, rodená Šoltésová. Adam sa narodil roku 1838. V matrike je zapísaný ako Ján, preškrtnuté a napísané Adam. V matrike chýba celé desaťročie – 1860-1870 preto sa domnievam, že mal syna Jozefa a tak sme do Figurových volali do Adamojoška a Tutľojoška. Adam v matrike figuruje v mnohých prípadoch ako krstný otec.
          Dolným susedom Adama bol Gabor Urvinitka, tiež výrazná milpošská osobnosť, ktorú by bolo vhodne detailnejšie rozobrať. Už aj z toho dôvodu, že mi doteraz nikto nevedel vysvetliť význam (etymológiu) slova Urvinitka.

Mikuláš Adzima