ADZIMA alebo HADZIMA

          Problémy s priezviskom má mnoho ľudí, ani moje priezvisko sa týmto problémom nevyhlo. Raz mojich predkov písali ako Adzima, inokedy ako Hadzima. Ktoré priezvisko mám používať mi pomohol učiteľ Džombák, ktorého manželka pochádzala z Hanigoviec, podobne ako moji predkovia. Ako správny učiteľ zistil z matričných záznamov mojich predkov, že aj moji predkovia boli zapísaní ako Adzimovci a že v neskoršom období bolo pridané písmeno H. Vysvetlil to tým, že Adzimovci mali veľa detí, ako hadzina (po slovensky hydina). Ľudia si osvojili aj pomenovanie Hadzima. Mňa iritovalo takéto pomenovanie a začal som pátrať po význame a pôvode môjho priezviska. Dočítal som sa, v knihe Nové obzory č.7, že takto volajú chlebovinu pozostávajúcu iba z múky, vody a soli, čiže bez kvásku. Pri ďalšom pátraní som zistil, že korene tohto pomenovania pochádzajú z gréckeho spojenia, kde A znamenalo bez kvásku, zjednodušene povedané bezkváskový chlieb. Má to aj biblický význam, kedy Židia utekali z egyptského zajatia, zabudli si zobrať so sebou kvások a tak museli jesť bezkváskový chlieb. Na túto pamiatku Židia slávia sviatok nekvasených chlebov.

          Prvý Adzima, ktorý prišiel do Milpoša, sa volal Andras, bol z Jakorisu – Jakovian. Priženil sa do domu č.14, manželkou mu bola Anna, rodená Matvejová (Matvijová). Keďže mal iba jedného syna Jána a ten sa oženil do Olejníkova a dcéry vydajom prevzali priezvisko po manželoch, priezvisko Adzima sa smrťou 98 ročného Andreja z Jakovian v Milpoši končí.

          Až v roku 1904 sa Ján Adzima z Hanigoviec, narodený 1878 priženil do rodiny Jána Figuru – Tutľu, ktorý mal iba dcéry. Ján si vzal za manželku Máriu. 21.júla 1905 sa otec Márie, Ján Figura – Tutľa, rozhodol predčasne ukončiť svoj život (cca 45 ročný). V roku 1906 sa brat Jána Adzimu, Juraj, narodený 21. júla 1880, rozhodol oženiť so sestrou manželky Jána – Veronou. V roku 1907 sa im narodil syn Ján, 1909 dcéra Anna a 1911 sa narodil môj otec Juraj, 1913 sa narodila Mária, 1916 Verona, 1919 Alžbeta. V roku 1920 matka siedmych detí Verona Adzimová (moja babka) zomrela na španielsku chrípku. Vdovec Juraj sa oženil druhý raz. Z tohto manželstva sa narodili tri deti: Helena 1923, Štefan 1925 a Katarína 1927. Môj otec Juraj 1911 sa v roku 1938 oženil a za manželku si vybral Veronu, narodenú roku 1917 z Livovskej Huty, z rodu Vasiľa Kyjovského 1882-1945 a Márie, rodenej Šuťákovej. Prvý v tomto manželstve sa narodil Ján 1939, Margita bola druhá 1941 a v roku 1946 prichádza na svet autor tohto príspevku Mikuláš, štvrtá bola Mária 1954. Medzi Máriou a Mikulášom zomreli tri deti.

          Adzimovci v Hanigovciach bývali na začiatku dediny. Najstarší z nich sa volal Mikuláš a narodil sa pred rokom 1800, jeho manželka Mária pochádzala z Livova. Mali 7 detí. Prví dvaja zomreli. Tretí Ján 1808 sa oženil s Máriou z Jakovian, pravdepodobne to bola vdova, lebo mala dve priezviská – Gajdošová a Dujavová. Mali 5 detí. Roku 1838 sa narodil Pavol, ktorý sa oženil s Máriou Mikolajovou a mal s ňou desať detí – štyroch chlapcov a šesť dievčat. Najstarší Andrej 1874 sa po smrti manželky oženil druhý raz a presťahoval sa do Milpoša – Pastovník. Spomínaní Ján a Juraj sa priženili do Tutľových – Figurových. Štefan 1885 odišiel do USA, kde sa usadil. Na rodičovskom ostala najmladšia dcéra, ktorá sa vydala za Posilného, ktorý padol v prvej vojne. Odchodom mužských potomkov z Hanigoviec rod Adzimových v Hanigovciach zaniká. Podobný osud postihol aj milpošských Adzimovcov.

Mikuláš Adzima