História obce Milpoš

História obce Milpoš

História samostatnej obce Milpoš je veľmi mladá a vznikla 1.1.1950 odčlenením osady Milpoš od obce Hanigovce. Avšak história a založenie osady siaha do obdobia zemianskej kolonizácie, približne začiatkom 15.storočia (približne rok 1400), ako dôsledok vzniku obce Hanigovce a to postavením Hanigovského hradu. Jej pôvodní obyvatelia pravdepodobne pochádzajú z obce Hanigovce a začali osídľovať územie dnešného Milpošského chotára z dôvodu neobsadeného územia, ktoré malo relatívne tiež dobré podmienky pre živobytie, alebo aspoň podobné ako Hanigovská dolina. Pôvodní obyvatelia, ktorí boli poväčšine pastieri hradného pána, pásli dobytok na území dnešného chotára si začali na pokyn ich pána stavať jednoduché zruby na prenocovanie, z ktorých sa neskôr stali majere (spomínajú to starí občania). To bolo asi hlavným podnetom pre ďalšie osídľovanie územia na severozápad od hradu, smerom do doliny Milpošského potoka. Osada sa začala pomerne rýchlo rozrastať, jej stred možno približne situovať v oblasti Štôlne. Vtedajší obyvatelia si postavili aj kostol – kaplnku, čoho dôkazom boli aj náhodné vykopávky pri stavebných prácach na pozemku Anny Mizerákovej (boli to stavebné kamene z kaplnky, kosti, pravdepodobne z cintorína). Bohužiaľ z tohto obdobia sa nezachovali žiadne písomné záznamy. Z obdobia po vyhorení Hanigovského hradu sa spomína, že časť obyvateľov sa začala zaoberať vypaľovaním dreveného uhlia, pretože v blízkom okolí bolo nadostač lieskového dreva (asi od začiatku 17.storočia 1600 – 1800). V roku 1775 sa v kanónickej vyzitácii spomína majer Puszta Hanigocz alias Milpos .Z tohto obdobia pravdepodobne pochádza aj pomenovanie osady, podľa skládky naukladaného dreva (Mill) a hliny a blata, ktorým sa táto skládka obložila (Phoš). Spojením týchto dvoch názvov vzniká meno osady Milpoš.

Miestna povesť, legenda

Pri obliehaní Hanigovského hradu,Turci za zabitie ich vojaka obyvateľmi osady Milpoš, obyvateľov ktorí bolí doma, nahnali do kaplnky pri Štôlni, všetkých povraždili a kaplnku zbúrali. Ďalej sa spomína , že za tento krutý a barbarský čin, duchovia zavraždených zatiahli celé údolie hmlou a pri ústupe tureckých vojsk smerom na Pečovskú Novú Ves pri prechode cez bažinaté časti vtedajšieho územia všetci turecký vojaci tam zapadli s koňmi a povozmi a zahynuli tam. To bola pomsta zavraždených.